Choď na obsah Choď na menu
Reklama
Reklama
 


Kamenná baba

1. 6. 2010

Mnohé slovenské prírodné rezervácie, najmä tie najviac propagované, často strácajú svoje čaro vďaka veľkému množstvu turistov. Turisti prichádzajú do prírody často na autách, ktoré zaparkujú v bezprostrednej blízkosti rezervácií, vyhadzujú odpadky do okolia, ničia rastliny a hlukom plašia živočíchy. Príkladov môžeme nájsť mnoho, dokonca aj v národných parkoch (napríklad Štrbské pleso vo Vysokých Tatrách). Na Slovensku však máme aj rezervácie, ktoré sú, aj napriek tesnej blízkosti veľkých miest, len zriedkavo navštevované, a to hlavne kvôli slabej propagácii a nedostatku hotelov a reštaurácií, ktoré by lákali turistov do rezervácií. Medzi takéto rezervácie patrí aj národná prírodná rezervácia Kamenná baba, ktorá leží iba 30 kilometrov od mesta Prešov. Toto nádherné údolie, nachádzajúce sa neďaleko dediny Lipovce, v blízkosti tunela Branisko a diaľnice do Prešova, bolo za prírodnú rezerváciu vyhlásené už v roku 1964. V tomto období bola obľúbeným miestom na výlet pre mnohých turistov z okolia Prešova, dodnes v jej okolí stojí mnoho chát a pioniersky tábor postavený za socializmu a jej význam sa od čias jej vyhlásenia za prírodnú rezerváciu nezmenšil. V rezervácii žije niekoľko významných druhov živočíchov, za zmienku stoja hlavne chránené druhy netopierov žijúce v dobre známej jaskyni Zlá diera. A vďaka krásnej prírode, tichu, pokoju a čistému vzduchu malých krasových údolí je táto rezervácia určite miestom, ktoré sa oplatí navštíviť, čo sa pokúsim zdôvodniť v nasledujúcej charakteristike rezervácie a jej okolia.

Obec Lipovce

Obec Lipovce leží v západnej časti prešovského okresu v Lipoveckom údolí na rozhraní dvoch pohorí- Braniska a Bachurne. Je vzdialená 30 kilometrov od Prešova, nadmorská výška v strede obce je 587 m. n. m. V súčasnosti v nej žije 506 obyvateľov (údaj z roku 2004) jej časťou je už aj kedysi veľká a významná dedina, dnes iba chátrajúca osada Lačnov.

Obec Lipovce je vhodnou záklaňou pre výlety do okolia. V blízkosti obce sa nachádzajú mnohé prírodné a kultúrne pamiatky, národná prírodná rezervácia, minerálne pramene a jaskyne, ktoré sa tu pokúsim opísať.

 

História

 

Prvá písomná zmienka o obci Lipovce pochádza z roku 1320, keď sa dohodli synovia šľachtica Mikuláša zo Svine o rozdelení majetku, pričom Lipovce pripadli Beňadikovi. Názov obce je pravdepodobne odvodený od slova lipa. Už v tomto období bolo údolie, v ktorom leží, významné. Svedčia o tom napríklad názov susednej obce, Šindliar, odvodený od výroby šindľov, hrad stojaci na kopci nad obcou a aj jej strategická poloha. V minulosti totiž neviedla cesta z východu na západ cez pohorie Branisko v blízkosti dnešného tunela Branisko, ale práve cez Lipovecké údolie. Poslednou dedinou na východ od Braniska bol Lačnov, z ktorého sa dalo pomerne pohodlne dostať do Vyšného Slavkova na druhej strane pohoria. Medzi Lipovcami a Lačnovom viedla hranica medzi vyznaniami- obyvatelia Lipoviec sú až dodnes rimokatolíci, kým obyvatelia Lačnova boli gréckokatolíci.

Sakrálnou dominantou v časti Lipovce je rímskokatolícky kostol zasvätený sv. Jurajovi postavený v roku 1663. Pôvodne gotický štýl bol pozmenený prestavbami na renesančný. Svätyňa pochádza z roku 1882. V strede obce stojí aj kaštieľ menších rozmerov postavený v polovici 19. storočia. Postavil ho údajne Žid menom Boehm. Nevie sa, či ho po ňom niekto zdedil alebo odkúpil, vie sa len, že ho po druhej svetovej vojne kúpil istý muž zo Šindliara pre svojich dvoch synov. Po smrti jedného z nich, ktorý v kaštieli uhorel, sa kaštieľ používal ako škola, terajší majitelia ho používajú ako sklad poľnohospodárskeho náradia a postupne sa ho pokúšajú opraviť. Kaštieľ má novo opravenú fasádu, pôvodná strecha je zatiaľ v dobrom stave a vnútri je vidieť zvyšky pôvodnej omietky. Na pozemku pred ním stoja dva domy (patriace terajším majiteľom kaštieľa) a zbežným pohľadom je ho ťažko spozorovať.

Lačnov, kedysi samostatná obec je dnes iba časťou Lipoviec. Leží v nadmorskej výške 765 m.n.m, neďaleko sedla Bachureň. V obci stojí gréckokatolícky kostol, ktorý je, rovnako ako kostoly v Šindliari, zasvätený sv. Michalovi. Tento kostol aj s celou osadou, v ktorej žije 8 obyvateľov, je vyhlásený za chránenú pamiatkovú rezerváciu. V obci stojí približne 30 domov, niektoré z nich sú používané ako víkendové alebo letné chaty, ostatné sú zrútené alebo chátrajú. Toto spustnutie obce je spôsobené ťažkou dostupnosťou obce, najmä v zime, zlými autobusovými spojeniami, ale hlavne bývalým režimom, keď bolo mnoho obyvateľov- gréckokatolíkov- uväznených alebo násilne presťahovaných. Dnes však Lačnov svojou atmosférou horskej dedinky láka čoraz viac turistov a chatárov, ktorí tam prichádzajú na víkendy užívať si pokoj a ticho okolitých kopcov a lúk. 

Milovníkov histórie možno zaujme aj obec Šindliar, známa svojím mimoriadne starým a vzácnym kostolom archanjela Michala, postaveným okolo roku 1350 v gotickom štýle. V tomto kostole sa nachádza veľmi vzácna pamiatka- renesančno-manieristický oltár zo 17. storočia, ktorý bol za druhej svetovej vojny ukoristený Nemcami, neskôr Maďarmi a trvalo veľmi dlho, kým sa dostal späť na Slovensko. Dnes je vystavený vo Východoslovenskom múzeu v Košiciach a v kostole sa cez leto slúžia omše pre turistov.

 

 

 

Lipovský hrad

Na kamennom brale nad Lipovcami zvanom Zámčisko, 618. m. n. m., stoja dnes už len ruiny hradu Lipovce. Vznikol na začiatku 13. storočia. V roku 1262, keď panstvo dostal do držby šľachtic Merse, bol obnovený. Na začiatku 14. storočia patril mocnému rodu Abovcov, ktorému v tom čase patrilo takmer celé východné Slovensko. V 15. storočí sa jeho majiteľmi stali Rozgoňovci a Zbudajovci, v 16. storočí Keczerovci. V roku 1591 bol zo strachu, aby sa nestal útočiskom kuruckých vojsk, zdevastovaný kráľovskými vojskami. Niektoré časti boli opravené, keď jeho vlastníkmi boli Szineyovci, úplne rozrumený bol na začiatku 18. storočia. Do polovice 20. storočia sa zachovala napríklad hradná studňa, ktorú miestni obyvatelia zasypali UnhideWhenUsed=68w:LsdException Locked=falseColorful Grid Accent 6quot;serifa kamene z múrov hradu použili na stavbu vlastných domov. Dnes z hradu ostali iba terénne nerovnosti, ukazujúce rozmery hradu a veža zachovaná do výšky cca jeden a pol poschodia. Na východnej časti sa dajú rozpoznať zvyšky palácovej stavby, ktorá mala rozmery 6 metrov na dĺžku a 10 metrov na šírku. Zachovalo sa z nej iba zaoblené severovýchodné nárožie. Základy paláca sa zachovali iba na dĺžke necelých dvoch metrov, do hĺbky tri štvrte metra. Z tejto ideovej rekonštrukcie môžeme vidieť pôvodný tvar hradu. Prístup k nemu bol mimoriadne náročný, na bralo sa aj dnes dá dostať iba po úzkej šiji od severu a do paláca sa kedysi dalo dostať iba po ochodzi, spájajúcej jeho obe časti. Hrad mal výhodnú polohu, ak bolo jeho okolie očistené od stromov, určite odtiaľ bolo možné vidieť veľkú časť doliny. Ak by sa tam chcel dostať turista, musí z lačnovského kaňonu odbočiť hneď prvou odbočkou na sever a pokúsiť sa dostať na kopec, ktorý bude mať po ľavej ruke. Po krátkej ceste lesom na vrchole brala sa dostane na severné nádvorie, ktoré slúžilo na hospodárske účely a na ktorom stáli dve veže, na južnú časť sa môže dostať iba veľmi opatrne, pretože zradné skaly a svahy lačnovského kaňonu už spôsobili smrť niekoľkých horolezcov a turistov. Odmenou však je nádherný výhľad na lačnovský kaňon a prírodnú rezerváciu Kamenná Baba.

 

 

Kamenná baba

 

Národná prírodná rezervácia kamenná baba leží v tesnej blízkosti Lipoviec v nadmorskej výške 545 - 995 m. n. m.. Za prírodnú rezerváciu bola vyhlásená v roku 1964 o výmere 1 275 900 m2. Je registrovaná v sústave chránených území Natura 2000 a je vyhlásená za územie európskeho významu s piatym stupňom ochrany.

Geologické podložie územia je tvorené prevažne dolomitmi - medzi obcami Lačnov a Lipovce je priamo na jadrovú časť Braniska nasunutý príkrov dolomitov z obdobia triasu (druhohory), časť Na skaly je tvorená ostrovom dolomitov, ktorý vystupuje z treťohorného vnútrokarpatského flyšu. Neďaleká Kopytovská dolina je čiastočne tvorená Gutensteinskými vápencami, ktoré sú veľmi vhodné na vznik jaskýň. V tejto časti Braniska je približne 50 jaskýň, z nich najväčšia je jaskyňa Zlá diera o dĺžke 500 metrov a hĺbke 34 metrov, niekoľko jaskýň má približne 100 metrov.

Ďalšou veľkou jaskyňou je neďaleká Ďablova džura - ponor vzdialená pol kilometra od horského prechodu Branisko.  Jej dĺžka je približne 125 metrov, jej návšteva je však vďaka prítomnosti aktívneho toku veľmi nebezpečná a bez doprovodu jaskyniara zakázaná. Je významná takzvanou bifurkáciou, ktorú môžeme vidieť pred jej vchodom, keď sa potok Veľká svinka delí a jeho polovica vteká do podzemia, aby po 250 metroch v podzemí vyšla na povrch v Ďablovej džure-vyvieračke ako Ďablov potok. 

Turista si niektoré jaskyne môže všimnúť aj v blízkosti turistického chodníka značeného červenou značkou, napríklad v polovici Lačnovského kaňona, kde sa po krátkom plazení ocitne v 7 metrov dlhej jaskyni zvanej Excentrická. Názov získala vďaka hojnému výskytu takzvaných excentrických brčiek, teda kvapľov, ktoré nerastú zvislo dole, ale šikmo. Väčšina týchto kvapľov však bola v priebehu 24 hodín od objavenia jaskyne olámaná. Dodnes sa nezistilo, kto mohol byť páchateľom, do Excentrickej jaskyne sa však žiadne zviera nedostane, preto je isté, že to bol človek. Okrem jaskýň prítomnosť krasovej činnosti dokazujú aj mnohé závrty, skalné bralá, pukliny a prepadliská.  

Horolezcami a turistami často navštevované bralo s názvom Vrátnica stojí tesne pod vrcholom Červenej skaly nad Lačnovským kaňonom. Je to skala v tvare obrovskej brány, jej výška je približne 40 metrov. Ak od nej vystúpime na vrchol kopca (875 m.n.m), ocitneme sa pred Komínom, vysokým bralom s jaskyňou vnútri. V jaskyni od dávna žili zbojníci, v čase vojen obyvatelia okolitých dedín, za druhej svetovej vojny sa v nej ukrývala pomerne veľká skupina obyvateľov Šindliara a Lipoviec, údajne partizánov. Teraz v nej občas prenocujú poľovníci. Vstupná sieň jaskyne pokračuje zužujúcou sa chodbou meniacou sa v neprieleznú puklinu. Dĺžka jaskyne je 18 metrov, vznikla pravdeodobne činnosťou mrazu a je občasným zimoviskom netopierov. Na vrchole Komína sa návštevníkom naskytuje nádherný výhľad do okolia Braniska, dovidieť možno až na jeho najvyššie vrcholy Smrekovica (1200 m.n.m), Patria (1171 m.n.m.) a Boldigáň (939 m.n.m) a na Spiš. 

Z geologického hľadiska je zaujímavá neďaleká tiesňava s názvom Parkaň. Nachádza sa v oblasti pieskovcov pod vrcholom Mindžová v pohorí Bachureň, jej vznik je prevažne tektonického pôvodu a je známa svojimi pseudokrasovými puklinami a jaskyňami. Týchto jaskýň je tam niekoľko desiatok, napríklad Dymiaca diera, Pivnica, Priechodná jaskyňa a Vianočná priepasť. Najhlbšia z nich -Ľadová priepasť-je 120 m dlhá a 27 m hlboká a  na jej dne sa trvale udržiava ľad. Lokalita však nie je úplne preskúmaná, v turistických mapách zakreslená nie je a jej návšteva vyžaduje maximálnu opatrnosť, zostup na dno priepastí aj zlaňovaciu techniku. 

Chladná klíma a menej úrodné kambizeme, fluvizeme a rendziny nedovoľujú, aby sa v súčasnosti poľnohospodárstvo v oblasti Lipoveckej doliny intenzívnejšie rozvíjalo. Lesy pokrývajú viac ako 90 % územia. Plošne sú najviac zastúpené vápnomilné bučiny, významný je však aj výskyt reliktných borín, na mnohých miestach je umelo vysadený les smrekovca opadavého (časť Na skaly). Charakteristickým prvkom územia sú rastlinné a živočíšne spoločenstvá viazané na skalné útvary. V juhovýchodnej časti územia sa ešte zachovali lúky a pasienky, ktoré sa aj v súčasnosti, no už v menšej miere, využívajú na pastvu oviec. 

 

 

Biotopy, ktoré sú predmetom ochrany v národnej prírodnej rezervácii Kamenná baba:

 

Lužné vŕbovo-topoľové a jelšové lesy

 

Pionierske porasty na plytkých karbonátových a bázických substrátoch zväzu Alysso-Sedion albi

 

Suchomilné travinnobylinné a krovinové porasty na vápnitom podloží (*dôležité stanovištia Orchideaceae)

 

Nížinné a podhorské kosné lúky

 

Karbonátové skalné steny a svahy so štrbinovou vegetáciou

 

Nesprístupnené jaskynné útvary

 

Kyslomilné bukové lesy

 

Bukové a jedľové kvetnaté lesy

 

Vápnomilné bukové lesy

 

Lipovo-javorové sutinové lesy

 

Reliktné vápnomilné borovicové a smrekovcové lesy

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Druhy, ktoré sú predmetom ochrany:

 

 

Fúzač alpský

*Rosalia alpina

Rys ostrovid

Lynx lynx

Podkovár malý

Rhinolophus hipposideros

Netopier veľkouchý

Myotis bechsteini

Uchaňa čierna

Barbastella barbastellus

Netopier obyčajný

Myotis myotis

Netopier brvitý

Myotis emarginatus

Vlk dravý

*Canis lupus

Črievičník papučkový

Cypripedium calceolus

Poniklec slovenský

*Pulsatilla slavica

Netopier ostrouchý...

Myotis blythi...

 

 

 

 

 

 

 

 

Národná prírodná rezervácia sa tiahne od Kopytovskej doliny neďaleko Šindliara až po Lačnov na severe a Lipovce na východe. Na jej území sa nachádza niekoľko pozoruhodných prírodných útvarov.

Prvým z nich je kamenná baba, skala pripomínajúca ženu, ktorá dala rezervácii jej meno. K zvláštnemu tvaru tejto skaly- sochy, vypínajúcej sa na južnom svahu kaňonu na brale nazývanom Červená skala, ktorá pripomína  ženu s dieťaťom, sa viaže množstvo povestí. Nie menej zaujímavá je aj skala stojaca oproti kamennej babe. Mojžišov stĺp vysoký 60 metrov, podľa povestí skamenený milenec skamenenej macochy, je skala, ktorá si pred niekoľkými rokmi vyžiadala smrť horolezca. Na pokus vyliezť na skalu, ktorú nik pred ním nepreskúmal a netušil, že je zvetraná natoľko, že neudrží ani istiace laná ani jeho, doplatil životom a leží pochovaný na okraji lesa na dne lačnovského kaňonu. V roku 2010 sa výstup po nevyznačenom chodníku  ku bralu kamenná baba stal osudným staršej turistke, pod ktorou sa zosunul na jar veľmi podmočený svah a pád z výšky viac ako 100 metrov neprežila.

 Okrem týchto nebezpečných brál však prírodná rezervácia ponúka desiatky skál, výhľadov a skalných stien používaných a schválených horolezcami, mnohé z nich sa nachádzajú v bezprostrednej blízkosti turistického chodníka (žltá a červená značka), na stenách niektorých sú namontované skoby. Konkrétne sú to skaly Vrátnica na južnej a Abri na severnej strane kaňona. 

Lačnovský kaňon je malebná dolina tiahnuca sa od Lipoviec po Lačnovské lúky neďaleko Lačnova a je dlhá asi 2 kilometre. Bola vyhĺbená lačnovským potokom, ktorý ňou dodnes preteká, ale na niekoľkých miestach tečie iba pod zemou. V jej vysokých a strmých skalných stenách, ktoré v niektorých miestach dosahujú výšku až 100 metrov, je určite ukryté ešte obrovské množstvo dutín a jaskýň, ako je napríklad Sokolia jaskyňa, ktoré sú domovom vzácnych druhov netopierov. V užších miestach rokliny Lačnovský potok vytvoril kaskády, čereje a vodopády, celý kaňon je posiaty bizarnými skalnými útvarmi. V širších častiach kaňonu a na strmých svahoch môžeme nájsť bujnú vegetáciu, množstvo tráv (kostrava tvrdá, ostrica biela a ostrevka vápnomilná) a kvetov, medzi chránené druhy patrí napríklad poniklec slovenský, črievičník papučkový, prvosienka holá, orlíček obyčajný, plamienok alpínsky, veternica lesná, vemenník dvojlistý, ľalia zlatohlavá, zvonček karpatský, horec luskáčovitý a klinček peristý, ale aj mnohé nie chránené rastliny: papraď, ďatelina horská, nevädza hlaváčovitá, zvonček okrúhlolistý, klinček kartuziánsky, ranostaj pestrý, materina dúška, skalník obyčajný, veronika klasnatá, mliečnik mnohofarebný a mnoho ďalších, na suchších miestach na skalách hojne rastie zákonom chránená skalná ruža. V blízkosti obce Šindliar je na Salvatorskych lúkach vyhradené stanovisko pre chránený rastlinný druh, jazyčník sibírsky, ktorý na Slovensku okrem Salvatorských lúk rastie už iba v Slovenskom raji. Svahy kopcov Lačnovského kaňonu sú porastené bukmi, borovicami, jedľami, rastú tam aj liesky a smreky, z krov napríklad vtáčí zob. Prejavuje sa tu, ako všade inde v podobných roklinách, výrazný zvrat pásem. To znamená, že vysokohorské rastliny rastú v doline na zatienených a chladných miestach v nízkych nadmorských výškach, kým teplomilné a nížinné rastliny rastú vyššie na vrcholoch skál, ktoré sú dobre vyhrievané. Kaňon a okolité lesy sú domovom aj mnohých druhov živočíchov. Žije tam veľké množstvo hmyzu, rôzne druhy motýľov, chránený vtáčí druh murárik červenokrídly, bocian čierny, orol skalný, výr skalný, vretenica obyčajná, salamandra škvrnitá, rys ostrovid, vlk dravý, líška, diviaky a niekoľko druhov netopierov. Posledný medveď bol v oblasti údajne zabitý približne pred 50 rokmi, ale predtým ich v lesoch Braniska žilo mnoho, čo dokazuje mnoho názvov, napríklad Medvedia skala alebo Za Medvedzu. Na vrchole Smrekovica medvede ešte stále dokázateľne žijú.

 

 

 

Povesť o kamennej babe

 

 

Neďaleko obce Lipovce stál kedysi hrad. Jeho poslaním bolo strážiť dôležitú obchodnú cestu z Prešova do Levoče, ktorá viedla aj cez obce Šindliar a Lačnov. Jednému z pánov Lipovského hradu, šťastne ženatému, sa narodil krásny synček. Jeho radosť však netrvala dlho, lebo po roku mu manželka zomrela. Chlapček, ktorý veľmi potreboval matkinu opateru, začal chradnúť. Hradnému pánovi nezostávalo nič iné len sa znovu oženiť. Nová manželka bola síce krásavica, ale zlá a bezcitná. Aj vydať sa vydala len kvôli majetku. Malý chlapček nezískal veru starostlivú opatrovateľku. Nuž a keď sa jej raz hradný pán opýtal, prečo sa o chlapčeka nestará, len zlostne mu odvrkla, že ona sa nevydávala preto, aby niekomu robila pestúnku. Hradný pán sa na ňu nahneval, ale ovládol sa, utíšil synčeka a potom bez slova odišiel do tmavej noci. Ale o chvíľu sa dieťa znova usedavo rozplakalo a macochu to rozzúrilo, schytila ho, odhodila do kúta izby a sama sa išla zabávať. Malý chlapček plakal tak žalostne, že to duša jeho mŕtvej matky nevydržala, vrátila sa k nemu, postarala sa o neho tak, ako to len mamy vedia a chlápätko tíško zaspalo. Keď sa macocha znova vrátila a videla, že dieťa sladučko spí v kolíske, vošiel do nej nový srd. A hneď sa aj rozhodla, že dieťa zmárni. Vybrala ho z kolísky a nepozorovane sa vytratila z hradu. Vyškriabala sa na vysoké bralo, zastala na samom okraji a chcela dieťa zhodiť do priepasti, ktorá sa pod skalou otvárala. Vtom chlapček zaplakal a zrazu sa z ničoho nič zablyslo a zarachotil strašný hrom.... A ráno, keď slnko zalialo celé okolie hradu svojimi hrejivými lúčmi, zbadali ľudia na vrchole skaly stáť kamennú ženu – macochu s dieťaťom v náručí. Povrávalo sa, že to zasiahla ruka milujúcej matky. Kým z hradu sa zachovalo len máločo, kamennú babu – skamenenú macochu - môžete vidieť i dnes....

 

 

 

 


Zlá diera

 

Za spomenutie určite stojí aj jaskyňa Zlá diera, ktorá leží nad Lipovcami pod sedlom Bachureň, v časti rezervácie nazývanej Podskaly alebo Na skaly. Jaskyňa je sprístupnená od roku 1999, za týchto 14 rokov ju navštívilo približne 60 000  ľudí, medzi nimi nielen Slováci, Česi a Poliaci, ale aj Novozélanďan, Japonec, Mexičan a mnohí iní. Návšteva jaskyne je nezvyčajným zážitkom- návštevníci s prilbou na hlave prechádzajú so sprievodcom tajuplné podzemie. Nie je elektricky osvetlená, preto si svietia tradičnými jaskyniarskymi karbidkami, prípadne môžu použiť vlastné svetlo. Patrí medzi staršie slovenské jaskyne, vznikla pred približne piatimi miliónmi rokov, pričom napríklad približný vek jaskýň Demänovskej doliny je 1,5 -2 milióny rokov. Pozostáva z troch siení, najväčšia z nich sa nazýva Katkin dóm; Veronikina sieň je významná bohatou kvapľovou výzdobou. V Katkinom dóme začína systém chodieb, takzvaný labyrint, pre bežných návštevníkov nesprístupnený. Zlá diera, alebo aj Zlá džura, ako ju tunajší obyvatelia zvyknú nazývať, bola ľuďom známa už od nepamäti. Už v dobe bronzovej ju navštevovali ľudia (najstaršie nálezy keramiky majú približne 3300 rokov). Takzvaní návštevníci však v priebehu storočí jaskyňu zdevastovali a olámali takmer všetku kvapľovú výzdobu, čo dokazujú mnohé zacelené rany a olámané zvyšky kvapľov, nachádzajúce sa hlavne v časti labyrint. V roku 1975 sa stala predmetom výskumu jaskyniarov oblastnej skupiny Ružomberok, ktorí ju prvý raz zamerali a nakreslili jej mapu. Neskôr sa k nim pripojila aj prešovská skupina, pod ktorej správou je jaskyňa dodnes. Prešovská skupina pokračovala vo výskumných prácach, pri ktorých bolo objavených ( v niektorých prípadoch iba vyčistených od všadeprítomného bahna) viac ako 100 metrov chodieb, medzi nimi Veronikina sieň. Po násilnom vlámaní do jaskyne v roku 1991 a odlomení kvapľa z Veronikinej siene (páchateľ je dodnes neznámy) padlo rozhodnutie o sprístupnení a začalo sa s prácami. K jaskyni dnes vedie široký chodník a jej návšteva je s trochou odvahy vhodná aj pre najmenších, ale aj najstarších. V jaskyni zimujú netopiere 10-12 druhov, pričom ich početnosť má stúpajúci trend, v roku 1990 tu zimovali dva, v roku 2010 ale už 150, v zime 2011 ich chiropterológovia narátali 260. Ochrana a sprístupnenie jaskyne teda na životy netopierov nevplýva, a ak, tak len pozitívne. Z dôvodu ich ochrany je jaskyňa v zime zatvorená a ak ich návštevník  chce stretnúť, odporúčame návštevu v apríli alebo koncom októbra. Najčastejšie sa vyskytujúcimi druhmi sú podkovár malý (rhinolophus hipposideros), netopier brvitý (myotis emarginatus) a netopier veľký (myotis myotis). Zákonom chránené netopiere, výskyt archeologických nálezov a dávnejšie zdevastovanie sú jedným z hlavných dôvodov, prečo je táto jaskyňa zahrnutá v prírodnej rezervácii. 

 

 

 

Minerálne pramene v okolí prírodnej rezervácie

 

Keďže pohorie Branisko je zlomovým pohorím, v okolí prírodnej rezervácie sa nachádza množstvo minerálnych prameňov. Tu uvádzané pramene sú oficiálne registrované, tento zoznam však nie je úplný, chýba v ňom napríklad prameň Sultán vyvierajúci uprostred obce Šindliar a niekoľko prameňov s nízkym obsahom oxidu uhličitého, napríklad dva pramene s názvom Lačná studňa. Niektoré pramene vyvierajú iba sezónne (v zozname nie sú uvedené), alebo vyvierali dlhé roky a neskôr vyschli. Najznámejší, najvýdatnejší a najkvalitnejší je prameň Salvátor, ktorý vyviera na ceste medzi Šindliarom a Lipovcami. Voda, ktorá sa z tohto prameňa plní, ochutená aj pramenitá, sa pod názvom salvator predáva po celom Slovensku, ale pre ľudí z okolia je voľne prístupná a chodia ju naberať z celého prešovského kraja. Prameň salvator však má na svedomí už niekoľko životov. Občasné výrony plynov, najmä sulfánu a oxidu uhoľnatého, niekedy ľudia nespozorujú. Preto sa už niekoľko krát stalo, že keď z nedostatku kyslíka pri plniacom mieste odpadli, našli ich príliš neskoro. Ak je vonku nízky tlak a schyľuje sa k dažďu, alebo ak cítite zvláštny zápach sulfánu, je potrebné zobrať so sebou sviečku. Ak v jame, kde sa voda plní, nezhasne, potom sa neudusíte ani vy. 

 

Lipovce - Salvátor PV - 30 VÝVER Č. 1

Lipovce - Salvátor PV - 31 VÝVER ZA PLNIARŇOU ( VÝVER Č. 2 )

Lipovce - Salvátor PV - 32 VÝVER Č. 3

Lipovce - Salvátor PV - 33 VÝVER Č. 5

Lipovce - Salvátor PV - 34 PRAMEŇ NA LÚKE

Lipovce - Salvátor PV - 35 PRAMEŇ

Lipovce - Salvátor PV - 36 PRAMEŇ ZA SKLADOM MINERÁLNEJ VODY

Lipovce - Salvátor PV - 37 PRAMEŇ

Lipovce - Salvátor PV - 38 PRAMEŇ

Lipovce - Salvátor PV - 39 STUDŇA NA LÚKE

Lipovce - Salvátor PV - 40 ŠVABĽOVA 1

Lipovce - Salvátor PV - 41 ŠVABĽOVA 2

Lipovce - Salvátor PV - 42 ŠVABĽOVA 3

Lipovce - Salvátor PV - 43 ŠVABĽOVA 4

Lipovce - Salvátor PV - 44 KADLUB

Lipovce - Salvátor PV - 45 SALVÁTOR 1

 

 

Kopytovská dolina

 

Pri návšteve prírodnej rezervácie sa oplatí nazrieť aj do neďalekej Kopytovskej doliny. Kopytovská dolina je 4 kilometre dlhé úzke údolie, ktoré sa tiahne od Šindliara po kopec Boldigáň. Vzniká spojením piatich dolín a piatich potokov v nich tečúcich, ktoré sa spájajú do zlatonosného Kopytovského potoka. Na mnohých miestach tam vznikli kaskády a vodopády, ako napríklad kaňony potokov Chmeľovej a Voroblika neďaleko bývalého "pionierskeho tábora" (dnes Camp Zlaté kopyto), ktoré pripomínajú Slovenský Raj v menšom prevedení.

V okolitých lesoch sa v malom ťaží drevo a rastie tam množstvo čučoriedok, brusníc a lesných malín. Po okrajoch stoja zvláštne skalné útvary a okolo potoka rastie veľa vzácnych rastlín, medzi nimi aj zvonček karpatský a poniklec, vďaka ktorým sa včelárom v tejto oblasti darí. Na strmých svahoch sa dá vidieť veľké množstvo zvierat, hojný je výskyt líšok, jazvecov, rysov, vysokej zveri. Vďaka úzkym, strmým svahom a väčšiemu potoku sa v nej aj počas najhorúcejších dní udržiava príjemná teplota a vlhký vzduch, čo využívalo hlavne v minulosti mnoho chatárov. V doline, rovnako ako v Lačnovskom kaňone dodnes stojí množstvo chát, mnohé spustnuté. Na niektorých úsekoch Kopytovskej doliny stoja tabule, ktoré informujú turistov o tradičnej výrobe šindľov, geologickej stavbe a faune a flóre Braniska. Koniec doliny je pri chate pod Zákrutom, odkiaľ sa dá po značených chodníkoch, ale divokou prírodou dostať do Lačnova, na Kravcovú, čo sú lúky pod Smrekovicou, odkiaľ je nádherný výhľad, na  vrchy Patriu, Boldigáň, alebo do Širokého. Tieto chodníky sú sčasti prístupné aj v zime ako bežecké trasy. 

Južne od doliny je vyvŕtaná šachta, tunajšími ľudmi nazývaná jednoducho Baňa, jej význam je však momentálne predmetom výskumu speleológov, predpokladá sa, že to bola prieskumná šachta na ťaženie farebných kovov, v štôlňach boli nájdené stopy medi. Aj dnes je voľne prístupná, ešte však nie je úplne zmapovaná, po plazení sa viac ako 10 metrov dlhou chodbou sa môžeme dostať na priestranstvo väčších rozmerov, v ktorom je vyvŕtaných niekoľko hlbokých šácht. Najhlbšia z nich má hĺbku približne 20 metrov, preto pri skúmaní takýchto baní treba byť obzvlášť opatrný. 

 

 

Turistika v rezervácii

 

Národná prírodná rezervácia je naozaj vhodným miestom na výlet alebo strávenie dovolenky. Jej výhodami sú krátka vzdialenosť od Prešova, pomerne časté autobusové spojenie a množstvo zaujímavých miest, ktoré turisti môžu navštíviť. Nevýhody –malý počet služieb a hotelov- sú zároveň jej výhodami, pretože len tam, kde nechodí množstvo turistov, si môže človek užiť ticho, pokoj a krásu prírody. Lipovecká dolina ponúka ubytovanie v hoteloch Kamenná baba a Kaňon, ktoré ležia priamo pri ústí Lačnovského kaňonu na okraji Lipoviec. V hoteli Kaňon je možnosť zahrať si tenis, bowling a biliard, k dispozícii je aj bazén. Ďalšou možnosťou ubytovania je EkoAgroCamp, bývalý pioniersky tábor, ktorý leží v Kopytovskej doline vzdialený 3 kilometre od Šindliara. Niekoľkými cestami cez les, ktoré sú vyznačené v turistickej mape, sa odtiaľ dá za menej ako pol hodiny dostať na Vrátnicu alebo do Lipoviec. Poslednou je horská chata Tatran za prameňom Salvator, súkromne ponúkajú ubytovanie chaty Zuzana, Kosodrevina a iné súkromné chaty.  

Lipovecká dolina ponúka turistovi kilometre turistických chodníkov lesmi Braniska a Bachurne, prechádzky, ale aj nebezpečné túry kaňonmi, návštevu jaskyne a prehliadku Lačnova, Lipovského hradu, kostola v Šindliari a dokonca aj známeho kaštieľa Fričovce, vzdialeného asi 5 kilometrov od Lipoviec, v ktorom je zriadená reštaurácia a hotel.. Aj v zime je v rezervácii veľa rekreačných príležitostí. Na okraji Šindliara je každú zimu otvorené klzisko a lyžiarsky vlek a trás na bežecké lyžovanie je viac než dosť. Po vrchole Galie vedie bežecká trasa od sedla Bachureň, ďalšie trasy sú v okolí Smrekovice, ale aj po lačnovských lúkach, kde sa turistom pri peknom počasí ukáže panoráma vysokých Tatier zo (zdanlivo) tesnej blízkosti. Ale pozor! Pri potulkách zradnými lesmi Braniska je vždy potrebné mať so sebou mapu, lebo kto tam zablúdi, tak skoro sa odtiaľ nedostane. Nedbalému turistovi (napríklad autorke) sa môže stať, že sa z lesov vynorí až pri Spišskom hrade.  

 

 

 

Záver

 

 

Ktokoľvek by po prečítaní tejto práce mohol namietať, že som zaujatá a že som vymenovala samé pozitívne stránky tejto rezervácie. Môj otec však pochádza z dediny Šindliar a ja v tejto oblasti často trávim leto. Preto poznám zákutia a zaujímavosti doliny, o ktorých bežný turista nevie, ako napríklad Lipovský kaštieľ, ktorý je súkromným majetkom, nie je verejne prístupný a na internete som o ňom nenašla ani zmienku, alebo Lipovský hrad, na ktorý sa vedia dostať iba domáci, lebo žiadna turistická značka ani cesta k nemu nevedie. A aj keď ľudia väčšinou nezvyknú oceniť krásu, na ktorú sa denno-denne dívajú, ja som si krásy Lipoveckého údolia všimla a bola by som rada, keby tieto krásy uvidelo čo najviac ľudí. Preto ak chcete stráviť dovolenku alebo popoludnie v prírode, či už hľadáte príjemnú, tichú prechádzku, náročnú túru plnú adrenalínu, prezeranie kultúrnych pamiatok, prehliadku jaskýň alebo botanickú exkurziu, myslím si, že národná prírodná rezervácia Kamenná baba je tým pravým miestom pre vás.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Zdroje:

Uličný, F., 1990: Dejiny osídlenia Šariša, Východoslovenské vydavateľstvo Košice

 http://uzemia.enviroportal.sk

http://www.sopsr.sk/natura/doc/inf_brozury/Kamenna_Baba.pdf

Mapy: www.sopsr.sk/natura/img/uev/mapy/SKUEV0207.jpg

           www.stolarstvobartko.sk/images/mapa1.jpg

zdroj fotografií: autorka

 

 

 
Reklama

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Kontakt

(Lubo, 4. 11. 2010 20:55)

Prosim autorku, aby ma kontaktovala na e-mail: samsely@gmail.com - je potrebne urobit upravy v uverejnenom clanku - su tam nepresnosti.

fíha

(Dorotka-autorka, 6. 8. 2010 6:04)

takže my potom musíme byť rodina :-D ja som sa do toho kaštieľa dostala asi pred troma rokmi, keď nás tam zobrala babka, môj dedko je Filip Kaščák, kantor zo Šindliara, myslím, že tí majitelia kaštieľa boli jeho strýkovia... kto ste vy? (ospravedlňujem sa, že to píšem takto, ale váš mail nemám)

poďakovanie

(Maťa, 4. 8. 2010 12:14)

Chcem veľmi pekne poďakovať za túto prácu o týchto krásnych miestach.Podobne ako autorka aj ja mám korene po matke z dedinky Šindliar a celé moje detstvo sa počas víkendov a prázdnin stávalo mojím druhým domovom.
Pre informáciu o Lipoveckom kaštieli...Je naozaj pravdou ,že ho kúpil chlap zo Šindliara pre svojich synov aj to ,že jeden tam tragicky zahynul- zhorel.......ja sama som potomkom jedného z týchto synov.Veľká vďaka.aj za informácie ,ktoré som celkom presne ani sama nevedela....