Z čarodejníckej histórie-2.kapitola
Rok 907 bol rokom ťažkým. A to nie len pre Frankov, ktorí museli bojovať s barbarskými Maďarmi. Mierna zima, ktorá sa niekoľko krát vrátila, spálila všetky puky, všetky klíčky rastlín a chudobným obyvateľom ešte chudobnejšej zeme nechala iba mokrú, rozbahnenú pôdu. Od roku 793, od prvého nájazdu strašných Normanov síce uplynulo už mnoho času, no ľudia si hrôzu, ktorú v nich vyvolával pohľad na ich dračie lode, veľmi dobre zapamätali. Neprešiel mesiac, niekedy ani týždeň, aby sa nedozvedeli, že nejaká dedina alebo kláštor boli vyrabované. Ak k tomu pridali pár drobných nehôd a zvláštnych úkazov, ľudia si začali medzi sebou šeptať, že koniec sveta je blízko. Lenže poznáte ľudí. Muž zabije líšku, žene povie, že zabil vlka a žena z toho urobí vlkov päť. Taká teda bola ozajstná hodnovernosť týchto správ.
„Normani! Normani idú! Mor na nás radšej, než toto!“ ozvalo sa už od dverí veľkej krčmy uprostred Chestra.
„Nože, no, veď sa toľko nerozkrikuj, chlape,“ zahundrali niektorí.
„Teraz je to už určite naozaj! Môj známy ich videl, priplávali na piatich lodiach a sú od vrchu po spodok naložení vojakmi a zbraňami!“
Richard sa možno až príliš nahlas zasmial. „Naozaj? A nevidel náhodou známy bratranca manželky tvojho vzdialeného prastrýka iba dvoch mierumilovných franských obchodníkov na nejakej prehnitej bárke? Há? Veď sme od mora hodinu cesty koňmo! Čoho by sme sa mali báť?“
Sedliak urazene odul ústa. „No dobre, keď tu moju správu neocenia, pôjdem inde, kde mi aspoň napiť dajú.“ Opovržlivo si prezrel Richardovo upravené oblečenie. „Chester je ďaleko od mora, keď tam treba ísť nám, ale Vikingom to je ako nič, keď sem došli z konca sveta. Mladý pánko zrejme nemá role pri mori, inak by takto nehovoril.“
Richard vyskočil, pripravený, ako vždy, biť sa s mužom pri plnej sile, oveľa mocnejším než bol sám. K bitke však nedošlo. Viacerí návštevníci vyskočili zároveň s ním a stiahli ho naspäť. S veľkou nevôľou si sadol.
„Tak to by už aj stačilo, nemyslíš?“ začala mu Cherry tíško dohovárať. „Chcela som sem ísť, pristúpil si len preto, lebo si si chcel vypiť, ale sľúbil si, že to nepreženieš. Nie je to tak?“
Zadudral niečo nezrozumiteľné, preto trepla krčahom o stôl. „A dosť už bolo toho pitia! Krčmár, poďte sem, zaplatíme!“ Zohla sa naspäť k Richardovi a zašepkala: „Daj mi ten mešec, veď vieš, že iného pohryzie!“ Chlapec sa však vzchopil, zaplatil a za všeobecnej veselosti vyšiel von.
„Prepáč, ale vypil by si ešte jeden pohár a začal by si tárať. Nie si navyknutý na alkohol. Takého ťa predsa nepoznám!“ Keď však nedostala žiadnu odpoveď, pevne sa ho chytila a spolu odkráčali.
Do prvého potoka, ktorý tiekol popri ceste, ho sotila a potom ho donútila poriadne sa napiť vody. Ktovie, možno mu práve toto pomohlo, ale bleskovo vytriezvel.
Putovali ďalej, napokon, čo iného robili posledné tri roky, odkedy Cherry jej macocha vyhodila z domu? Putovali, ale nie po dedinách, lež po horách, poliach, lesoch, močiaroch. Smerovali do Anglicka a –čo iné- hľadali čarodejníkov. Ich jediným úspechom však bolo, že sa naučili čarovať. Richardovi sa začalo dariť krátko po tom, ako našiel Charlotte a prestal žiť v beznádeji, Cherry čarovanie išlo zo začiatku len veľmi ťažko, ale postupne sa učila aj ona. A prečo vlastne hľadali ľudí tam, kde ľudia vôbec nežili? Richard si myslel, že čarodejníci budú žiť v uzavretých dedinách, aby ich nenašli obyčajní ľudia.
To bolo tak v skratke všetko, čo robili až do jedného teplého letného podvečera, keď sa ocitli na brehu mora, ktoré už dávno nevideli, preto tam len stáli a pohľadmi sa vpíjali do utešeného západu slnka. Cherry si však až po dlhej chvíli všimla, že Richardova pozornosť sa sústredí na úplne iné miesto. Naľavo od nich sa totiž v červenej žiare horiacej oblohy črtali siluety piatich lodí. Boli zvláštne, také... iné. Širšie, s menším ponorom a drakmi ozdobenou provou aj kormou.
„Zrejme sa budem musieť vrátiť do Chestra,“ ozvalo sa po chvíli.
„Prečo?“
„Ospravedlniť sa tomu chlapíkovi, čo som ho nazval luhárom a ponúknuť mu možnosť na satisfakciu.“
„Nechápem,“ ozvalo sa trochu bojazlivo.
„Lebo ty nikdy nič nechápeš, Cherry. Si múdra, ale roztržitá, robíš zmätky a nikdy si nevieš dať do kopy súvislosti. To pred nami sú normanské lode. Takže mal pravdu.“
„Aha.“ Chvíľu bolo ticho. „A čo teraz?“
„Vidíš ten dym? Tu za nami. Pôjdeme pomôcť.“
Už nič nevravela. Tak, ako Richard poznal ju, poznala i ona jeho a vedela, že teraz ho nič nezastaví, ani len výslovná žiadosť človeka v nešťastí, aby mu dal pokoj. Odovzdane sa za ním vybrala.
„Čaruj, Richard, čaruj!“ zakričala, zatiaľ čo sa sama pokúsila pomôcť mu. Vytiahla dýku a hodila ju do jedného z bojujúcich, no tá sa premenila v letku na perie. V tej chvíli ju už Norman držal s mečom priloženým k hrdlu a bolo po boji. Všetko sa zbehlo veľmi rýchlo.
Richard sa hneď spamätal a ponúkol im peniaze, muž sa však len zasmial.
„My sme sem neprišli kradnúť,“ ozval sa pohŕdavý hlas. „Vyber si, chlapče, koho zabijeme? Ju, alebo ich?“
Rozhodol sa takmer okamžite. Viking sa naňho zaškeril: „urobil si veľkú hlúposť, chlapče. Mal si zostať ukrytý a nebolo by sa vám nič stalo.“ S týmito slovami potiahol mečom Charlotte po hrdle.
Komentáre
Prehľad komentárov
Tato poviiedkka je niecoo skvele ,fascinujuce.Obdivujem tu osobku ktora to napisala.Tejto spisovatelke prajem vela fantazie,dostatok energie a pracovnych sil k dalsim pribehom . :)
skvvelee
(monika :), 29. 11. 2008 20:23)